ROZHOVOR: Ďurianová: Mám rada, keď ma rozmaznávajú

Koncom minulého roku médiá obletela blesková správa, že sa moderátorka Marianna Ďurianová rozišla po roku „tajného" schádzania s manažérom talianskeho pôvodu Michele Bolognom.

Správu o ich údajnom rozchode priniesol istý bulvárny denník krátko po premiére divadelného predstavenia Popoluška, v ktorom Marianna stvárnila hlavnú úlohu. Jej milenec vtedy nevedno prečo v hľadisku nesedel. A to sa stalo tŕňom v oku novinárov.

A zatiaľ čo plavovláska dostávala nepríjemné otázky o svojom poslednom partnerovi, médiá priniesli v piatok minulý týždeň informácie o druhej svadbe jej bývalého manžela, českého moderátora Libora Boučka.

Život a vzťahy známej tváre hlavného spravodajstva už desať rokov napĺňajú stránky novín, no práve vďaka rýchlej svadbe a následnému náhlemu rozchodu bol okolo nej najväčší rozruch. Pred rokom však nastal zlom a Marianna si svoje súkromie začala nadmieru chrániť. Aj to, že má vzťah s Michelem oficiálne nikdy nepriznala. Dôkazom boli len paparazzi zábery, ktorým ešte väčšiu váhu dodali kuloárne informácie.

STAR vám prináša prvý rozhovor, odkedy sa objavili informácie o jej údajnom rozchode. Keď sme sa jej počas fotenia medzi rečou naň spýtali, rozhodne odmietla pravdivosť takejto informácie. „Netuším odkiaľ to mali, je to hlúposť," počudovane krútila hlavou. No keď prišlo na samotný rozhovor, nielenže sa na túto tému odmietla vyjadriť, ale otázky z interview úplne vyhodila. Prezradila nám však, na čo sa momentálne sústredí, kto ju rozmaznáva a aký je život s ňou.

Máme nový rok, dávali ste si nejaké predsavzatia?

Na začiatku roka si žiadne predsavzatia nedávam. Počas celého roka sa snažím ísť za svojimi menšími či väčšími cieľmi. Nezáleží na tom, ktorý deň v roku je.

Aké ciele teda máte pre najbližšie obdobie?

Určite chcem prispieť svojím dielom k novej štruktúre televíznych novín. Ako hovorí naša kampaň, ideme bližšie k ľuďom, budeme mať viac živých vstupov a je aj väčší priestor na hlbšiu analýzu dôležitých tém. Rozhodne sa chcem i naďalej venovať divadlu a momentálne v plesovej sezóne takmer každý víkend moderujem ples. Takže sa sústredím na svoju prácu, ktorá je zároveň aj mojím potešením.

Ste vo veku, keď sa hovorí, že už ženám tikajú biologické hodiny. Uvažujete už v týchto dimenziách?

To je otázka, na ktorú sa nedá odpovedať áno alebo nie. Byť matkou je zodpovedná celoživotná úloha. A ja v nej nechcem urobiť chybu. Všetko má svoj čas. Aj ten môj príde.

Ste svojbytná a samostatná alebo skôr potrebujete mať oporu, a aby sa o vás niekto staral?

Som svojbytná aj samostatná, ale potrebujem aj oporu. Mám rada, keď sa o mňa niekto stará. Keď ma niekto rozmaznáva. Keď viem, že sa môžem na niekoho obrátiť aj v ťažkých chvíľach, nielen užívať si tie príjemné.

Máte niekoho, kto vás momentálne rozmaznáva?

V súvislosti s rozmaznávaním sa vždy môžem spoľahnúť na svoju mamu. Kedykoľvek prídem k rodičom, cítim sa, ako keď som bola malá. Čokoľvek mi vidia na očiach, snažia sa mi to splniť. A popri tom ma mama hladí vo vlasoch, a to úplne milujem.

Máte reálny pohľad na veci alebo si toho veľa idealizujete? Som realistický idealista. Niektoré veci vidím v živote veľmi racionálne, možno až príliš. Na druhej strane to mám vykompenzované svojím idealizmom, miestami až utópiou. Ale v zásade mi to neprekáža.

V čom sa prejavuje táto vaša „utópia" najviac?

V tom, že verím v dobro ľudí. Že ma vždy prekvapí, keď sa dozviem, že niekto ubližuje len preto, že má v sebe zlo. Že nechápem, prečo ľudia nie sú ústretoví, dobroprajní a nezávistliví. Že sa bránim tomu, že spravodlivosť prestáva existovať.

Ste skôr dominantný alebo submisívny typ ženy?

Myslím, že skôr dominantný. A to mi občas v živote robí problémy. Muži zväčša také ženy nemajú radi. Ale ja to v sebe neviem potlačiť. Už som sa o to párkrát pokúsila, ale vždy sa to moje prirodzené ja predralo na povrch.

A čo teda muž? Musí byť silný a dominantný alebo skôr schopný robiť kompromisy, alebo sa vašej energii podriadiť?

Ja som človek kompromisov a to očakávam aj od svojho partnera. Dôležitá je komunikácia. A láska. S tou ide všetko jednoduchšie.

Myslíte, že muži a ženy majú v dnešnej spoločnosti rovnaké možnosti?

Myslím si, že v zásade áno. Teda, ak sa bavíme o európskej vyspelej spoločnosti. Ale je to téma na dlhú debatu. Každopádne si myslím, aj keď sa teraz muži možno budú hnevať, že ženy musia toho v živote zvládnuť nepomerne viac.

Je pre vás dôležité mať po svojom boku silného muža?

Áno, je to pre mňa nesmierne dôležité. Uvedomujem si, že vzhľadom na to, čo robím, nie je úplne ľahké žiť po mojom boku. Práve preto je určitá vnútorná sila nepodmienečná.

Ľutujete niečo, čo ste v živote urobili?

Určite je niekoľko vecí, ktoré by som dnes urobila inak. Žiaľ, čo sa stalo, už sa neodstane. A pre mňa je dôležité, že som sa z určitých situácií poučila, a ak by sa naskytli podobné, prípadne rovnaké, riešila by som ich s využitím tej danej skúsenosti.

Známa múdrosť hovorí: „Človek sa učí na vlastných chybách." Prezradíte možno tú najväčšiu?

Nemám žiadnu takú, ktorú by som považovala za fatálnu alebo najväčšiu. Život prináša rôzne situácie a my na ne reagujeme. A tie reakcie sú závislé od aktuálnej chvíle, okolností, možností a skúseností. Možno s odstupom času si človek uvedomí, že to mohol urobiť aj inak. Ale ako som už povedala, vrátiť sa to nedá. Tak načo plakať nad rozliatym mliekom. Treba ho utrieť a snažiť sa ho v budúcnosti nerozliať...

Na verejnosti sa objavujete so širokým úsmevom na tvári. Je to vždy úprimné? Čo keď vás niečo trápi?

Som človek, ktorý má pozitívny prístup k životu. S úsmevom sa mi ľahšie žije. Samozrejme, sú chvíle, keď sa mi smiať nechce. Ale vtedy nechodím do spoločnosti.

Ako si dokážete ten pozitívny prístup k životu udržať?

Myslím si, že to mám dané. Vždy hľadám, ako sa to dá, nie ako sa to nedá. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma majú radi a ja ich. Teším sa z maličkostí. Keď sa ráno zobudím a vonku svieti slnko, mám hneď dobrú náladu. A keď nesvieti, pustím si dobrú hudbu a zatancujem si. Každý deň si pripomínam, aké mám šťastie, že som zdravá. A že vôbec som. Je to v maličkostiach. Ale z tých sa skladá svet.

Keď máte ťažkú chvíľu, pomáhajú vám priatelia alebo skôr rodina?

Na svoju rodinu sa vždy môžem spoľahnúť. Považujem to za obrovské šťastie. V mojom živote je aj pár priateľov, ktorí sú mi ochotní pomôcť za každých okolností. Je to úžasný pocit.