NÁVRAT DO ´89: Glosa 13-ročnej Lucie Kollárovej

Zdroj: Star

píšem tento list až k Vám do Nemecka, aby som sa znova raz poďakovala za všetko, čo nám občas posielate. Balík dorazil v poriadku a zo všetkých potravín máme obrovskú radosť, ja hlavne z tej fialovej čokoládky, lebo u nás takúto nedostať.

Keď prišiel balík z pošty, všetci sme sa okolo neho zhŕkli a čakali sme, čo v ňom nájdeme. Najprv sme zbadali tie pásky do písacieho stroja, čo posielate mojej mame, aby mohla písať. Potom sme našli to sušené ovocie a konzervy a šikovnú lampičku pre Kajka. Otecko mal veľkú radosť z Playboja.

Ujo Kazo, taká som šťastná, že ste pre mňa zohnali LP platňu mojej najmilovanejšej skupiny A-ha Stay on these roads! Keď sme otvorili balík a zbadala som ju tam, úplne som sa rozplakala od radosti. Už som si ju päťkrát pustila a stále si k nej privoniavam. Všade ju nosím so sebou, aj keď je taká veľká. Mama sa bojí, aby sa mi nezlomila.

Perfektný je aj ten špeciálny časopis, čo ste priložili, ten o filme s Jamesom Bondom, čo sa odohráva v Bratislave a Bond sa v ňom zaľúbi do Slovenky. To sme doma vôbec nevedeli, že taký film natočili! Chcela som ho vziať do školy so sebou a ukázať deťom, ale rodičia vravia, že to je nebezpečné.

A strašne ma potešili aj priložené výtlačky Brava. Aj takto sa vďaka Vám učím po nemecky a raz určite napíšem list v nemčine, aby aj teta Giza mohla čítať. Inak sme všetci v poriadku, len ja stále smútim za 42 králičkami, čo nám toto leto pokapali na mixomatózu. O mesiac budem mať trináste narodeniny a tá platňa je najkrajší darček, čo ste mi mohli dať. Do smrti Vám zaň budem vďačná.

Pozdravujem Vás a teším sa, až Vás raz všetkých spoznám aj osobne (otecko vraví, že to už dlho nepotrvá).

 Úctivo, Vaša Lucinka

Bratislava, 12. novembra 1989